Maľba

        Všetky farby potrebujú nejaké médium, ktoré spojí pigmenty v suspenzii a umožní ich nanášanie na pripravený podkladový materiál, napr. steny, drevené tabule, pergamen, papier či kus napnutej látky (plátno).

        Rané formy farieb pozostávali z pigmentu viazaného lepidlom na báze vody, ktoré sa volá apretúra, a vyrábalo sa s kože zvierat, prípadne guma a živice získané zo stromov, vaječný bielok i žĺtok a včelí vosk.

        Od 15. do 20. storočia bol dominantným médiom rastlinný olej, obyčajne z ľanových semiačok.

Tempera

        Maliarska technika, v ktorej sa ako spojivo používa emulzia - zmes olejových a vodových spojív (vajce, kazeín, vosk a pod.) Tempera sa dá riediť vodou a olejom a nanášať na spôsob akvarelu na papier a pastózne na plátno ako v olejomaľbe.

        Bola hlavná technika maľby v 15.stor. kedy bola vystriedaná olejomaľbou. Moderná tempera je z jednou najobľúbenejších techník, nežĺtne ani netmavne, rýchlo schne a po vyschnutí sa mení jej tón.

Olejové farby

        Ich výhodou je odolnosť a prispôsobivosť. Farbu možno nanášať rôznymi spôsobmi, od glazúry riedenej terpentínom až po husté impasto. Kým sú vlhké možno s nimi pracovať oveľa dlhšie ako s inými médiami a umožňujú maliarovi vytvárať efekty jemného zmiešavania tónov, alebo ich nanášať vo vrstvách podľa obľúbenej techniky maliara. Majstri 16. a 17. stor., od Tiziana až po Velázqueza využívali olejomaľbu pri dosahovaní prekvapujúco nových farebných a svetelných efektov.

Akvarel a gvaš

        Akvarel je priehľadný, kým gvaš, do ktorého sa pridáva biela krieda, nie je. Akvarelové farby využívajú jas papiera alebo iného podkladového materiálu, na vytvorenie charakteristickej luminiscencie.

        Vďaka nepriehľadnosti je gvaš, známy tiež ako krycia farba zmiešaná s matnou bielobou, ideálny na premaľovávanie a pre schopnosť vytvárania trvalých tónov sa hodí na výrazné motívy a hladké plochy.

        Akvarel vyzdvihli britskí maliari v 18. a 19.stor., najmä J.M.W. Turner.  K nedávnym stúpencom akvarelu patria Emil Nolde a Paul Klee, ktorí využívali luminiscentnosť a éterické vlastnosti média.

Akryl

        Pôvod akrylových farieb siaha do 40.rokov 20.stor. a prácu s nimi si osvojili mnohí moderní umelci pre ich rýchlosť schnutia a stálosť. Medzi priekopníkov média patria mexickí muralisti Orozco a Siqueros. Ich výhodou je, že sú za mokra rozpustné vo vode, ale rýchlo zasychajú a vytvoria odolný povrch. môžu sa nanášať zriedené v priehľadnej kvalite, alebo ako husté impasto.

Freska

         Predstavuje metódu maľovania, pri ktorej sa pigmenty miešajú výlučne s vodou a maľuje sa nimi priamo na čerstvý podklad vápenatej omietky. Tekutá farba vsiakne do omietky a postupne ako obklad schne, pigmenty sa viažu na textúru povrchu steny. Dávno pred Michelangelom a ďalšími renesančnými maliarmi, používala túto techniku minojská civilizácia, antickí Gréci a Rimania.